3D-divadlo aj nové inscenácie. O Chalupkovcoch v čase krízy s Matejom Struhárom

Tak ako všetci v tejto dobe ani umelci to nemajú ľahké. Zavreté divadlá znamenajú pre mnohých škrt cez rozpočet. Ako sa s dočasnou stratou divadelných dosiek a divákov vyrovnávajú v divadelnom súbore Jána Chalupku v Brezne nám porozprával jeden z členov divadelného súboru a režisér štúdia mladých Matej Struhár.

Ako si sa stal jedným z členov divadelného súboru?

Členom divadelného súboru Jána Chalupku som sa stal v roku 2004, kedy sme s partiou blízkych priateľov začali navštevovať štúdio mladých, ktoré pracuje popri DSJCH. Vtedy som privoňal hereckému umeniu po prvýkrát, o rok na to som už hral so „starými“ v inscenácií Pani Richtárka, režíroval J.Sládeček. Do dvoch rokov sa mi splnil jeden zo snov a to, že s touto hrou sme otvárali sezónu v štúdiu Slovenského národného divadla a zahral som si na jeho „doskách“ ako 16 ročný. To že som v súčasnosti stále jeho členom, aj po absolvovaní vysokej školy v odbore herectvo, je pre mňa cťou, nakoľko DSJCH je moja Alma máter a som hrdý, že ma práve tento nemálo úspešný divadelný súbor vychoval a poslal na túto nie ľahkú cestu poznania a umenia. V súčasnosti som členom výboru DSJCH, jeho hrajúcim členom ale aj režisérom v štúdiu mladých.

Ako zvládate stav v ktorom sa momentálne nachádzame? 

V súčasnej situácií, kedy sú všetky kultúrno-spoločenské aktivity pozastavené je náš divadelný súbor napriek tomu aktívny. Nakoľko sa nemôžeme stretnúť s naším divákom face to face, prišli sme s nápadom prezentovať naše už dávno vzniknuté inscenácie, ktoré boli zaznamenané. Záznamy postupne digitalizujeme a uverejňujeme na našom youtube kanály Divadelný súbor Jána Chalupku

Nájdete tu inscenácie od roku 1985 po súčasnosť. Tento cyklus sme nazvali 3D – divadlo do domu. Aj napriek kvalite videa, majú tieto záznamy, okrem nostalgického aj vzdelávací charakter. Nakoľko DSJCH bolo známe tým, že inscenovalo dramatické texty našich národných buditeľov – dramatikov, prozaikov, ktorí sú aj súčasťou povinného čítania na školách. Už som sa nechal počuť, že niektoré z nich sa stali aj predmetom interaktívneho vyučovania istého konzervatória.

Komunikujete, vymýšľate niečo pre vašich priaznivcov do budúcnosti?

Komunikujeme najmä telefonicky a mailovo. V tejto situácií je nemožné priamo fyzicky skúšať novú inscenáciu. Pracujeme však na prípravách troch inscenácií. Štúdio mladých je v príprave inscenovania rozprávky pre deti. Čaká ho však aj vzdelávacia aktivita podporená Fondom na podporu umenia cyklus je nastavený na 160 hodín a jeho výsledkom bude tiež inscenácia, ktorá sa zaradí do jeho repertoáru. Čo sa samotného DSJCH týka, súbor je momentálne v štádiu vyberania dramatického textu. V posledných rokoch sme sa rozhodli spolupracovať s mladými absolventmi a absolventkami réžie, súbor desaťročia spolupracuje s profesionálnymi režisérmi, dramaturgmi a scénografmi, čo ho radí medzi poloprofesionálne súbory na Slovensku a to samozrejme chceme uchovať.

Viac ako kontakt s divákom, nám chýbajú noví členovia a členky, hlavne stredná generácia. Ale aj mladých je ako šafranu. Preto sme radi, že nám podporili „vzdelávačku“ a ako prvé po uvoľnení všetkých zákazov budeme organizovať nábor nových členov.

O všetkom priebežne informujeme na sociálnych sieťach Facebook a Instagram, ale aj na našej oficiálnej webovej stránke http://www.dsjchbrezno.sk/

Všetci ste srdečne pozvaní zatiaľ takto elektronicky k nám, neskôr sa tešíme na stretnutie s Vami u nás a verím, že niektorí z čitateľov a čitateliek sa stanú členmi, našej divadelnej rodiny.

Čo si myslíš o kritike podpory umelcov zo strany ľudí?

Nemyslím si o ľuďoch, ktorí odsudzujú hercov a herečky, ktorí žiadali ministerstvo kultúry o podporu počas corona-krízy nič. Ja by som si nedovolil posielať jadrového fyzika či upratovačku hrať už naštudovanú inscenáciu do SND alebo do dabingu dabovať hoci aj vedľajšiu postavu. Žiadneho zdravotníka ani pekára si neviem predstaviť ako vyprodukujú a natočia vedomostnú súťaž napríklad na RTVS. Ani murára ako tancuje labutie jazero. Neviem si to predstaviť. Všimli ste si, že som sa ani raz o nich nevyjadril neúctivo? To preto, že si ich vážim. Vážim si každého jedného človeka, ktorý pracuje a tvorí v odbore ktorý si vybral ako svoju cestu na základe jeho mentálnych a fyzických schopností a verím, že ho práca ktorú robí aj napĺňa. Ak nie, je na čase niečo zmeniť. Tí ktorí kritizujú žiadosť známych hercov (ktorí nežiadajú pre seba, ale pre celý kolos ľudí ktorí pracujú v kultúre), si nedovidia na koniec nosa. Vidia špičku ľadovca. To videli aj na Titaniku a tak aj dopadli. Poznám mnoho ľudí hercov a herečky, ktorých hlavný príjem nie je divadlo ani film ani televízia ani dabing, ale učenie, alebo odborná umelecká činnosť. Majú viac zamestnaní. Ja som toho tiež príkladom, z hrania by som nevyžil, a činnosť ktorú robím pre DSJCH a mládež je nezištná. Je však aj taká skupina tvorcov – živnostníkov, ktorá nemá stály príjem a je závislá na produkovaní seriálov, relácií, reklám. Tí sú teraz odstrihnutý úplne. Zaúverovaní kvôli technike ktorú nakúpili. Mnoho schopných technikov, zvukárov, stavbárov, rekvizitárov osvetľovačov a mnohých ďalších povolaní o ktorých nemajú „FB hejteri“ ani poňatia že existujú, možno zaniknú… potom bude neskoro.

Jediné čo by som im ešte odkázal, že ak ľudia nesúhlasia s podporou kultúry, nech bez nej skúsia žiť. Nech si nepustia TV, rádio, žiadne z CD ktoré vlastnia, nech nečítajú knihy ani časopisy, nech vyhodia všetok niekým navrhnutý nábytok, fotografie a obrazy, nech nepočúvajú omše ani nechodia do kostola (tiež dotované min. kultúry). Prajem si, aby ľudia už vyrástli z večného závidenia, ohováraní a nevraživosti, aby dospeli do zrelých bytostí súcich rozmýšľať nad závažnejšími problémami a možnosťami ako zlepšiť svet okolo nich a nie ho ničiť ešte viac rozsievaním hnevu a zakomplexovanosti.

Čo by si poprial súboru a divadelníkom?

Divadelníkom k blížiacej sa 100 ročnici prajem veľa síl a vytrvalosti. Ďalších minimálne 100 rokov nepretržitej tvorby a veľa nových talentovaných členov a rozširujúcu sa členskú základňu o slušných, tvorivých a umenia a kultúry chtivých ľudí.

Samozrejme aj veľa podporovateľov, bez ktorých by DSJCH nemohol tvoriť v takom veľkom rozsahu ako je tomu dnes. Všetkým divákom želám, aby ostali verní divadlu lebo bez nich by boli zbytočné všetky snaženia. V mene celého súboru Vám ĎAKUJEME!