Ako som začala spoznávať Horehronie

Keďže som človek, ktorý rád cestuje a spoznáva nové miesta, ale nemá veľa času podnikať dlhé výlety mimo nášho okresu kvôli tomu, že som závodná športovkyňa, rozhodla som sa spojiť príjemné s užitočným a z času na čas vymeniť fitko za pohyb v prírode, najlepšie na bicykli.

Nepoznané Horehronie

Zistila som, že človek nemusí cestovať ďaleko, aby spoznával, veď aj naše Horehronie v sebe skrýva zaujímavé miesta, ktoré mnohí z nás nepoznajú. Stačí vyjsť na kopec nad našim mestom a ihneď
sa nám naskytnú nádherné pohľady nielen na Brezno, ale aj okolitú krajinu. Na tomto kopci som si uvedomila, že vlastne ani ja nepoznám Horehronie a chcem ho spoznať, lenže bicyklovať sama po horách by asi nebol dobrý nápad. Pre mňa najideálnejšie by bolo, nájsť takého sparinga, ktorý by bol ochotný nielen šľapať do pedálov niekoľko desiatok kilometrov (bez frflania), ale aj takého, ktorý rád spoznáva a je aj milovníkom fotografovania. Nebolo ťažké takého nájsť, keďže sa pohybujem v prostredí plnom športovcov.

Prvý cyklookruh

Dlho som ho prehovárať nemusela. Hneď sa ku mne pridal rovno Šampión zo Zvolena, ktorý je autorom týchto fotografií a s ktorým sme si vymysleli prvý cyklookruh, ktorý začínal v Beňušskej doline, pokračoval na Sedlo za Lenivou (1 378 m.n.m.) odkiaľ sme smerovali na tzv. Pohanskô ku vysielaču popri každému dobrej známej Dedečkovej chate a ďalej Laznou až do Brezna. Na trase dlhej presne 50 km sme objavili neskutočne krásne výhľady, ktoré ma inšpirovali k tomu, aby som ďalej spoznávala nepoznané kúty nášho výnimočného Horehronia.

Dúfam, že Vás mojim blogom inšpirujem k tomu, aby ste nesedeli doma, ale aby ste sa krížom krážom túlali stále nepoznaným, ale výnimočným Horehroním.

FOTO: Peter Winkler