Folklórna skupina Kýčera

Výsledkom osvetovo-kultúrnej činnosti v obci Čierny Balog v 30. rokoch minulého storočia bolo aj založenie folklórnej skupiny Kýčera v roku 1933, ktoré inicioval miestny učiteľ a riaditeľ školy v časti Dobroč, Eugen Kollár. Činnosť skupiny sa sústreďovala okolo základnej školy na Dobroči a v obci pôsobila ako kultúrno-osvetový článok.

Piesne a zvyky ako súčasť života

Skupina sa v rokoch 1934, 1935 a 1937 zúčastnila Národopisných slávností v Sliači. Vystúpila taktiež na Dožinkových slávnostiach v Brezne. Zúčastňovala sa dôležitých historických okamihov pri formovaní Slovenského štátu – napríklad prvého slávnostného zasadnutia Slovenského snemu 18. januára 1939 v Bratislave.
V roku 1941 zavítal do obce Slovenský rozhlas. Zaznamenával piesne a zvyky spojené s krstením dieťaťa, ktoré boli spolu s ďalším zvykoslovím živou súčasťou života ľudu v obci. V roku 1954 skupina vystupuje na doskách Slávností piesní a tancov vo Východnej. V roku 1956 skupina znova vystupovala v Strážnici pod vedením Štefana Auxta – Zahorca. Po roku 1956 dochádza k útlmu pôsobenia národopisnej skupiny na verejnosti. Členovia sa stretávali už len občas a vystúpenia boli sporadickejšie.

…a bola Kýčera

Systematicky začala skupina pracovat’ v roku 1968 pod vedením Slavomíra Auxta. V tomto roku sa prvýkrát objavuje v kronike obce názov Kýčera, ktorý je pre ďalšiu existenciu skupiny kľúčový.
Pod vedením Slavomíra Auxta skupina zavádza akúsi pravidelnosť nácvikov, vytvára nové tanečné choreografie, či iné zvykoslovné pásma prispôsobené potrebám javiska. Skupina začala pravidelne účinkovať na rôznych podujatiach obce, ako i na významných folklórnych festivaloch či celoštátnych prehliadkach folklórnych skupín ako boli Východná, Detva, Strážnica či Heľpa.
Kýčera spolupracovala s cigánskou hudbou Júliusa Bartoša – Šuka, ktorý sa stal významným primášom ľudovej muziky v celoslovenskom meradle. Ich spojenie zaznamenáva dokument Československej televízie s názvom Drevorubači na Čiernom Hrone z roku 1970.

Významné historické zázemie

V roku 1991 spracovali pásmo Na Balogu na svadbe a folklórna skupina Kýčera získala na celoštátnej súťaži Nositelia tradícii tretie miesto. O tri roky neskôr piate miesto s pásmom Fašang. O dva roky neskôr sa folklórna skupina Kýčera s pásmom Rátung stala laureátom celoštátnej prehliadky dedinských folklórnych skupín pod názvom Nositelia tradícií. Tým potvrdila nielen svoje významné historické zázemie ako jednej z najstarších folklórnych skupín na Slovensku, ale aj svoje kvality pri spracovaní a interpretácii tradícii svojej obce.

Život ide ďalej…

Kolektív folklórnej skupiny tvoria zástupcovia všetkých vekových kategórií, ktorým učarila krása ľudovej piesne a tanca. Vo svojom voľnom čase sa venujú hľadaniu a uchovávaniu folklórnych tradícií ľudu od Čierneho Hrona. Do kmeňového repertoára skupiny patria v súčasnej dobe zvykoslovné pásma a tance: Vrchovô, Odzemok, Koleso, Zbojník, Fašang, Tance mladých, Medved’ku, Svadba, Rátung.
Pri príležitosti svojho 85. výročia pripravila folklórna skupina Kýčera celovečerný program pod názvom Život ide ďalej, ktorý je akýmsi prierezom ľudského života.

Zdroj: www.fkskycera.sk / Michaela Giertlová