Malá, vysoko položená horská obec na južných svahoch Nízkych Tatier. Rozprestiera sa v úzkej a hlbokej doline potoka Štiavnička pod sedlom Čertovica pri hlavnej ceste z Pohronia na Liptov. Jarabá má menší (1593ha), avšak veľmi hornatý chotár po oboch stranách hlavnej cesty, ktorá tvorí rozhranie medzi ďumbierskou a kráľovohoľskou časťou Nízkych Tatier. Severnú časť chotára vypĺňajú južné svahy ďumbierskych rázsoch Malého Gápľa (Besnej) – 1807m, Kumštovej – 1593m a Lajštrocha – 1602m. Južnú časť vypĺňajú severné svahy Jasenku – 1329m a Beňušky – 1542m zo skupiny Priehyby.
V obci ako aj v chotárnych častiach Kumštová, Bachláč a Dolná Jarabá sú tri minerálne pramene ležiace v radiálnych vulkanických trhlinách ako zvyšky bývalých horúcich prameňov z neogénnej doby. Lesná pôda chotára zaberá viac ako 90% z celkovej plochy. Obec je typu ulicovky a pozostáva z Dolnej Jarabej (ľudove zvaná „Hámor“), Strednej Jarabej a Hornej Jarabej. Jarabá je pôvodom banícka a hutnícka obec s bohatou baníckou tradíciou, siahajúcou pravdepodobne do 14. storočia (r. 1357), čo vystihuje aj erb dediny.
Úbytok obyvateľstva, vhodný terén, ako aj charakter miestnych drevených i murovaných domov spôsobili, že od 2. pol. 20. stor. obec nadobúda rekreačný charakter a nadväzuje na turistickú oblasť Čertovica – Chopok-juh. Neďaleko sú významné lyžiarsko-športové centrá Čertovica, Mýto pod Ďumbierom, Tále a Chopok-juh, ale aj Bystrianska jaskyňa a Jaskyňa mŕtvych netopierov. Okolie Jarabej je bohaté na lesné plody ako aj na chránené zvieratá a rastliny.
Okres Brezno
Rozloha katastra 1 538 ha
Nadmorská výška 823 m.n.m.
Prvá písomná zmienka r. 1271
