Telgártska Slučka a Chmarošský viadukt

Telgártska Slučka a Chmarošský viadukt technicky najzaujímavejšie železničné objekty

Telgártska Slučka

Spojenie so stredným a východným Slovenskom bolo ešte v tridsiatych rokoch 20. storočia nedostatočné. Okrem Košicko-bohumínskej železnici neexistovalo žiadne ďalšie železničné spojenie a vyhovujúce cestné spojenie tiež chýbalo. To bol dôvod pre výstavbu viacerých nových železníc. Jednou z nich bola aj trať z Červenej Skaly do Margecian. Štúdia novej železnice riešila tri časti. Prvou časťou bola rekonštrukcia stanice Červená Skala a novostavba železnice z Červenej Skaly do Mníška nad Hnilcom. Druhou časťou bola prestavba súkromnej úzkorozchodnej z Mníška nad Hnilcom do Gelnice. Treťou časťou bola prestavba súkromnej miestnej trate s normálnym rozchodom z Gelnice do Margecian a prestavba stanice v Margecanoch.
Technicky najzložitejším úsekom bola výstavba železnice v okolí Telgártu. Údolie Hrona od Červenej Skaly má značné stúpanie, preto bolo potrebné železničnú trať rozvinúť, aby sa dodržali sklonové pomery. Uvažovalo sa s viacerými alternatívami. Nakoniec bola realizovaná alternatíva s najpozoruhodnejšou stavbou. Je to špirálová slučka v Telgárte dlhá asi 2,3 km, ktorá prekonáva výškový rozdiel 31 m.

V nej je položený aj najdlhší tunel tejto trate, tunel Kornela Stodolu, resp. Telgártsky dlhý 1239 m, umiestnený sčasti v oblúku s polomerom 400 m a v stúpaní 12,5 ‰. Tunel je celý vymurovaný a pri jeho stavbe museli tunelári bojovať nielen so značnými tlakmi hory, ale aj s tečúcimi pieskami a mohutnými prúdmi vody, ktorá počas stavby odtekala z tunela v množstve až 35 litrov za sekundu.

Chmarošský viadukt

Tesne za telgártskym tunelom prekonáva trať údolie 22 m vysokým a 86 m dlhým viaduktom so sklonom 17 ‰. Zatiaľ čo krajné časti viaduktu tvoria z každej strany dva kamenné oblúky so svetlosťou 9 m, stredná časť je preklenutá elegantným oblúkom s rozpätím 32 m. Telgártsky viadukt bol prvou členenou oblúkovou konštrukciou zo železobetónu na tratiach ČSD.
Ďalším pozoruhodným stavebným dielom je až 18 m vysoký viadukt cez Chmarošku s deviatimi kamennými oblúkmi so svetlosťou po 10 m.
Trať pokračuje ďalej 250 metrov dlhým Hronským tunelom a nakoniec 848 metrov dlhým vrcholovým Besníckym tunelom. Vrcholovým, pretože sa v ňom nachádza vrcholový bod tejto trate vo výške 957 metrov nad morom. Je to zároveň najvyšší bod železničných tratí s normálnym rozchodom na Slovensku. Besnícky tunel je zároveň najvyššie položeným tunelom. Na tomto krátkom, len 12 km dlhom úseku pod Besníckym sedlom, musí trať prekonať rozdiel 172 metrov.

 

Text: železnice