30. júna 2022

Telgártska Slučka

Spojenie so stredným a východným Slovenskom bolo ešte v tridsiatych rokoch 20. storočia nedostatočné. Okrem Košicko-bohumínskej železnici neexistovalo žiadne ďalšie železničné spojenie a vyhovujúce cestné spojenie tiež chýbalo. To bol dôvod pre výstavbu viacerých nových železníc. Jednou z nich bola aj trať z Červenej Skaly do Margecian. Štúdia novej železnice riešila tri časti. Prvou časťou bola rekonštrukcia stanice Červená Skala a novostavba železnice z Červenej Skaly do Mníška nad Hnilcom. Druhou časťou bola prestavba súkromnej úzkorozchodnej z Mníška nad Hnilcom do Gelnice. Treťou časťou bola prestavba súkromnej miestnej trate s normálnym rozchodom z Gelnice do Margecian a prestavba stanice v Margecanoch.
Technicky najzložitejším úsekom bola výstavba železnice v okolí Telgártu. Údolie Hrona od Červenej Skaly má značné stúpanie, preto bolo potrebné železničnú trať rozvinúť, aby sa dodržali sklonové pomery. Uvažovalo sa s viacerými alternatívami. Nakoniec bola realizovaná alternatíva s najpozoruhodnejšou stavbou. Je to špirálová slučka v Telgárte dlhá asi 2,3 km, ktorá prekonáva výškový rozdiel 31 m.

V nej je položený aj najdlhší tunel tejto trate, tunel Kornela Stodolu, resp. Telgártsky dlhý 1239 m, umiestnený sčasti v oblúku s polomerom 400 m a v stúpaní 12,5 ‰. Tunel je celý vymurovaný a pri jeho stavbe museli tunelári bojovať nielen so značnými tlakmi hory, ale aj s tečúcimi pieskami a mohutnými prúdmi vody, ktorá počas stavby odtekala z tunela v množstve až 35 litrov za sekundu.