CHMAROŠSKÝ VIADUKT A TELGÁRTSKA SLUČKA

CHMAROŠSKÝ VIADUKT A TELGÁRTSKA SLUČKA
Redakcia 31. januára 2018

Jednou z najpozoruhodnejších stavieb nielen na Horehroní, ale aj v Slovenskom meradle, je spojenie viacerých architektonicky náročných a jedinečných stavieb v obci Telgárt. Jedná sa o Telgártsky tunel resp. Tunel Kornela Stodolu a viaduktov.  Špirálový tunel v tvare slučky má polomer oblúka 400m a dĺžku 1239 m. Sklon trate v tuneli je 12,5‰. Počas jeho výstavby bojovali tunelári nielen s tlakom hory, ale aj s tečúcimi pieskami a prúdmi vody.

Tesne za tunelom prekonáva trať údolie Telgártskym viaduktom , ktorého výška je 22 m a dĺžka 86 m. Telgártsky viadukt bol prvou členenou oblúkovou konštrukciou zo železobetónu na tratiach ČSD. Akoby toho na jednom mieste nebolo dosť, trať pokračuje ďalším jedinečným stavebným dielom, ktorým je Chmarošský viadukt, mylne a často nazývaným, aj ako Chramošský viadukt. Jedinečnosť a krásu tejto stavby máte možnosť vidieť priamo z hlavnej cesty. Chmarošský viadukt pozostáva z deviatich kamenných oblúkov so svetlou výškou do 10metrov. Nejedna duša fotografa tomuto miestu nedokáže odolať. Tieto prvky spolu vytvárajú tzv. Telgártsku slučku, ktorá je dlhá približne 2,3 km a prekonáva výškový rozdiel 31 m.

Trať pokračuje ďalej 250 m dlhým Hronským tunelom a nakoniec 848 m dlhým vrcholovým Besníckym tunelom, tu dosahuje trať výšku 957 metrov nad morom, čo je najvyšší bod železničných tratí s normálnym rozchodom na Slovensku.

Kto by mal chuť sa povoziť vlakom a zažiť niečo neobvyklé, túto trať môžeme len odporučiť.

 

ZDROJ: www.zeleznicne.info, www.wikipedia.sk

Ďalšie články

Piaristický kláštor
Horehronský blog

Piaristický kláštor

Stavba kláštora bola zahájená v roku 1694 na dvoch pozemkoch, ktoré piaristi odkúpili od mesta a dokončená v roku 1713. Je to dvojpodlažná budova s excentricky umiestnenou kaplnkou. Má nepravidelný štít priečelia, za ktorým sa nachádza baroková strešná vežička. Neskoršími úpravami stavba získala klasicistický ráz. V kaplnke bývalého kláštora je dnes umiestnený najstarší oltárny obraz […]

Číťat viac
Horehronský viachlasný spev
Horehronský blog

Horehronský viachlasný spev

Horehronský viachlasný spev, charakterizujú intenzívne hrdelné prejavy s veľkou nosnosťou do diaľky a dobre počuteľnými viachlasnými súzvukmi. Patrí medzi najvýraznejšie a najvýznamnejšie tradície v regióne Horehronia. V januári v roku 2016 sa zaradil do slovenského reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenskej republiky. To bolo podmienkou pre zápis do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO. Do […]

Číťat viac
Jozef Dekret Matejovie
Horehronský blog

Jozef Dekret Matejovie

Jozef Dekret Matejovie býva často označovaný za otca lesníctva na Slovensku a patrí k najvýznamnejším lesníckym priekopníkom na prelome 18. a 19. storočia. Narodil sa v Dobroči v Čiernom Balogu 12.júna 1774. Po absolvovaní piaristického gymnázia v Brezne nastúpil do lesnej služby najskôr ako nádenník, potom ako pomocný horár a horár. Ťažiskom jeho práce však […]

Číťat viac
Horehronské múzeum
Horehronský blog

Horehronské múzeum

Horehronské múzeum Horehronské múzeum sídli od roku 1965 v budove starej radnice, ktorá bola postavená v roku 1770. V rokoch 1779 bola táto budova značne poškodená požiarom a prestavaná. Myšlienka zriadiť múzeum v Brezne vznikla začiatkom 50. rokov 20. storočia. Zameranie múzea prechádzalo od svojho vzniku v roku 1960 rôznymi vývojovými etapami – prvotnú špecializáciu vymedzoval navrhovaný názov Horehronské […]

Číťat viac
Martin Rázus
Horehronský blog

Martin Rázus

Martin Rázus bol významný slovenský dramatik, básnik, esejista, publicita, buditeľ a politik. Narodil sa do chudobnej rodiny v obci Vrbica. Vďaka múdrosti a vytrvalosti svojej matky bol vychovaný k láske k Bohu a národu, k skromnosti a k túžbe po vzdelaní. Zo života Bol vynikajúcim študentom, no pre svoje zmýšľanie bol obviňovaný z panslavizmu. Po […]

Číťat viac
Folklórna skupina Kýčera
Horehronský blog

Folklórna skupina Kýčera

Výsledkom osvetovo-kultúrnej činnosti v obci Čierny Balog v 30. rokoch minulého storočia bolo aj založenie folklórnej skupiny Kýčera v roku 1933, ktoré inicioval miestny učiteľ a riaditeľ školy v časti Dobroč, Eugen Kollár. Činnosť skupiny sa sústreďovala okolo základnej školy na Dobroči a v obci pôsobila ako kultúrno-osvetový článok. Piesne a zvyky ako súčasť života […]

Číťat viac