Kráľová hoľa

Je sobota ráno. Urobili sme si výdatné raňajky a to detskú krupicu. Teším sa, pretože dnes je na pláne výstup na Kráľovu hoľu. Sadáme s kamošom v Brezne do auta. Čaká nás hodinová cesta do Šumiaca. Cesta Horehroním je jazda cez kopec malebných dediniek krásnou prírodou.

Prichádzame do Šumiaca po odbočení na jednej z križovatiek sme sa dostali na úplne inú cestu ako sme chceli, takže sme museli nahliadnuť do navigácie a tá nás doviedla kde sme potrebovali a to práve na parkovisko pod Kráľovou hoľou. Bolo tam veľa aut aj z iných okresov.

Slnko svietilo ale teplota nebola veľmi vysoká. Po chvíli chôdze sme natrafili na smerovú tabuľu na ktorej sa písalo že výstup trvá niečo cez tri hodiny. No na nálade nám to samozrejme neubralo a preto pokračujeme ďalej. Na to, že bolo dosť chladno sme pomaly dávali zo seba dole bundy. Ako sme stúpali vyššie chodníkom narazili sme na štrkovú cestu ktorá viedla až na vrchol. Dali sme si pauzu na čaj a nejakú tu desiatu. Vyzeralo to na rýchli výstup.

A tak po prestávke ideme ďalej, predbehli sme turistov, ktorí sa tiež rozhodli dnes vyjsť až hore. Príroda je nádherná až priam čarovná. Asi tak po hodine sme vyšli z lesa a prešli sme do kosodreviny a tu sa nám konečne odhalil výhľad na celé Horehronie. Preventívne dávame ďalšiu menšiu pauzu, pretože teplota stúpala a my sme rozhodli že zhodíme aj dlhé rukávy.

Pokračujeme ďalej, pretože vrchol je už na dosah. Asi 300 m pod vrcholom začalo neskutočne fúkať vietor, takže to čo sme vyzliekli sme museli obliekať nazad. Čím vyššie sme stúpali, tým silnejší bol vietor. Pomaly sme sa ocitli pod vrcholom a vietor bol taký silný, že ľudia sa otáčali a vzdávali to. Ale my ideme ďalej !! Vyšli sme hore vietor je taký silný že chôdza veľmi obtiažna.

Prešli sme do závetria budovy na Kráľovej holi. Rýchlo sme sa prezliekli do suchého šatstva. Výhľad bol famózny stálo to za tie všetky prekážky, ktoré sme museli prekonať. Dali sme to za hodinu a pol.

Pijeme čaj doplnili sme stratenú energiu a pripravujeme sa na veterný návrat dole. Po opustení závetria budovy mi odfúklo šiltovku z hlavy ešte, že sa zachytila v tráve lebo už by bola stratená.

Pomaly sme zostupovali dole, okoloidúci sa nás pýtali, že či hore veľmi fúka no klamať sme neklamali to je jasne.

Zostup sme zobrali svižne „behom“, pretože vietor bol fakt že studený. Asi po 10 minútach po vetre nebolo ani chýru ani slíchu. Cestou nadol sme sa zastavili na horskej chate pod Kráľovou hoľou. Bola plná turistov.

Po oddychu sme pokračovali ďalej tešili sme sa kedy už budeme doma a najeme sa pretože sme boli neskutočne hladní. Po necelej polhodine od chaty sme prišli k autu. Naštartovali sme a opúšťali sme Šumiac a smerovali sme do Brezna. Bol to neskutočný zážitok.