Búrkový Horehron, alebo, ako sa fotí búrka

Časť Slovenska, v ktorej žijeme je podľa mňa tá najkrajšia. Z jednej strany Nízke Tatry, z druhej Slovenské rudohorie. Príroda je tu krásna a k prírode samozrejme patrí aj počasie.

Príde víkend a mnoho ľudí ráno zapína rádio aby si vypočulo predpoveď počasia. Ak sa z rádia ozve, že nás čaká príjemný teplý deň bez obláčikov, balíme batohy a šup ho na hory. Čo ale, ak sa
z rádia ozve že to nebude ktovie čo a nad hlavami sa nám v priebehu dňa môžu zjaviť oblaky a vo večerných, alebo nočných hodinách aj búrky? Ak je to len večer, tak sa túra ešte stihnúť dá. Náladu nám to nijako nepokazí. Nájdu sa však ľudia, čo s predpoveďou búrok začínajú pripravovať svoj fotoaparát a plánujú, ako niečo nafotia. K tejto skupine patrím aj ja.

Trochu teórie a kúsok praxe

Búrka je dosť zvláštny jav, počas ktorého sa v sekunde dokáže uvoľniť obrovské množstvo energie, sprevádzaný silným zábleskom a vo väčšine prípadov aj mohutným hromom. Tá prvá časť – záblesk je pre oko pôsobivá, no vo mne vzbudzuje rešpekt. Možno práve preto, že viem, akú má silu a čo taký blesk dokáže narobiť. Ale ja som fotograf … Nemať niečo tak vizuálne krásne na fotografiách by bola veľmi veľká škoda. Začal som sa teda o počasie a zvlášť o blesky zaujímať viac. Spočiatku len teoreticky, študovaním množstva článkov a skúmaním fotografií kolegov, čo
už blesky nafotili. Prišla však chvíľa, kedy som vytiahol fotoaparát aj ja, postavil ho na okno, nastavil potrebné parametre a cvakal. Dlho nič, blýskalo sa vždy mimo záber, alebo ak som aj niečo trafil, bol to pokazený záber, pretože som fotoaparát nemal nastavený správne. Znovu som rýchlo preletel internet, odkukal iné nastavenia fotoaparátu a spravil pár ďalších pokusov.

Tomáš Náther

Konečneeee – výkrik čo zo mňa vyletel vyplašil moju manželku viac ako blesk čo práve švacol niekde do Chvatimechu. Pre informáciu fotonadšencov – zaostriť na nekonečno, ISO 200 (400), ohnisko 18mm, clona 5,6 a cca 20-30 sekúnd (pri ISO 400 neodporúčam viac ako 15 sekúnd, pretože je veľká šanca že bude záber odpálený ak sa do neho trafí viac ako jeden blesk). Nasledoval rýchly presun na druhé okno a ďalšie cvakanie.

Tomáš Náther

Tomáš Náther

Radosť z búrky

Prvé zábery teda vyšli. No, skôr sa mi podarilo zachytiť blesky, ale s fotografiami som nebol spokojný. Niečo tomu chýbalo. Niečo zaujímavé, okrem bleskov. Fotografia sa stáva fotografiou až vtedy ak je na pohľad pekná nielen javom, ktorý je na nej zachytený, ale aj prostredím okolo. V ten večer som však žiadne na pohľad krásne foto nespravil, pretože veľmi husto lialo a fotografie boli dosť neostré – cez dážď to jednoducho nejde.

Sledovanie predpovedí počasia začalo byť pravidelnejšie a kým sa ostaní ľudia tešili z jasného počasia, ja som sa vytešoval z búrok, ktoré k nám prichádzali vo večerných až nočných hodinách.

Nad Riťou sa blýska

Predpoveď počasia som v ten deň nesledoval. Ráno bolo parádne, okolo obeda sa začalo zaťahovať a večer to už len tak viselo. Po zotmeni sa začalo v diaľke svetielkovať a ja som začal pripravovať foťák. Stále som však nevedel z ktorej strany to príde. Na internete existuje stránka, ktorá v reálnom čase ukazuje kde sa práve blýska a ktorým smerom búrka postupuje. Po rýchlej kontrole som zistil že to od juhozápadu smeruje priamo na Valaskú.

Stále nepršalo a už to bolo veľmi blízko, tak som sa rozhodol, že búrku skúsim odfotografovať z ulice. Statív som si postavil tesne nad zem, pre istotu som sa vybavil aj dáždnikom, však čo ak náhodou začne pršať a ja celkom nerád moknem no a ani môj fotoaparát by to zrejme neocenil. Usadil som sa na cestu k statívu, nad hlavou dáždnik (pre istotu) a čakal som. Oplatilo sa. To, čo v priebehu pár minút nasledovalo bol krásny koncert svetla z oblakov sprevádzaný neskutočnými zvukovými efektami. Parááááda, vytešoval som sa, na tvári som mal zrejme priblblý úsmev, no pod dáždnikom ma našťastie nik nevidel. Teda áno, mňa aj s dáždnikom vidieť bolo – manželka na balkóne utrúsila niekoľko otázok, či by som pre istotu nechcel ísť domov, no s pokojom som jej odvetil že pohodička, však stále neprší a ak aj začne, tak mám dáždnik a s kľudom sa dokážem zbaliť bez toho aby som zmokol. Letmá kontrola snímok ma len utvrdila v tom, že ešte vyčkám, však určite toho nafotím viac.

Tomáš Náther

Tomáš Náther

Tomáš Náther

… a v tom to prišlo

Počas jednej expozície teda asi v 10-tich sekundách sa mi pred očami zablyslo niekoľkokrát, z toho posledný blesk, čo trafil mimo záber trafil veľmi tesne – neďaleko mňa do niektorej budovy. Rýchlosť akou som sa zbalil by konkurovala aj tomu najrýchlejšiemu blesku. Okrem kontroly techniky a toho či som všetko zbalil som ešte skontroloval, či za mnou neostáva hnedá stopa … toto bolo totiž fakt „huuuusteeee“ … Doma, po vydýchaní sa, som poupravoval fotografie a dlho som sa nimi kochal. Predtým sa mi nič takéto nepodarilo odfotiť.

Tomáš Náther

Ďalšia búrka počas ktorej sa mi podarilo niečo cvaknúť prišla až o pár rokov. Fotiť blesky je nielen o skúsenostiach ale aj o šťastí (a samozrejme aj o skúsenostiach, pretože je potrebné vedieť
ako sa búrka správa …). To som dlho nemal, blýskalo sa vždy na opačnej strane, ako som mal otočený fotoaparát. Až raz, sa to znovu podarilo. Otvorené okno na schodišti poskytovalo bezpečie a ochranu pred dažďom, a šťastie zabezpečilo, že sa blesky rozhodli triafať rovno pred objektív.

Tomáš Náther

Naháňanie búrky

Posledná búrka bola dosť hektická a poloha Valaskej je mierne povedané nešťastná, pretože z jednej strany je vysoký Chvatimech a pod ním učupená dedina a z druhej strany mi medzičasom
dorástol vo výhľade strom a okrem fabriky tu nič zaujímavé v pohľade nemám.

Búrkový radar ukazoval postup búrky od západu smerom na Brezno. Sadol som do auta a snažil som sa dostať trochu ďalej od Chvatimechu tak, aby fotografia pôsobila kompozične pekne. Fotiť z dediny – nič moc, vždy niečo zavadzalo vo výhľade a začínalo pršať, čo zhoršuje kvalitu fotografie.

Nabral som smer Brezno. V podstate som búrku nenaháňal, ale utekal pred ňou. Poobchádzal som celé okolie od Lúčok, cez Kiepku no nič mi do oka nepadlo. Nakoniec som najlepšie miesto našiel pri vysielači nad starým cintorínom. Mesto krásne svietilo, no stromy to trochu zmierňovali, čo zebezpečilo, že spodná časť fotografie na ktorej bude mesto, nebude prepálená. Pootvoril som trochu okienko, fotoaparát som podoprel statívom, objektív zastrčil presne do škáry okna a začal fotiť.

Tomáš Náther

Tomáš Náther

Tomáš Náther

Malo to celkom rýchly priebeh. Búrka sa blížila veľkou rýchlosťou a s ňou aj dážď. Ten bolo krásne počas zábleskov vidno, ako sa znáša k zemi. Paráda, fotky opatrne pribúdali, nestíhal som ich ani kontrolovať, len som cvakal. Po pár minútach a asi piatich fotkách prišiel posledný blesk – veľmi blízko a keďže som sa pozeral práve tým smerom na chvíľu som pred očami mal len biely fľak.

Tomáš Náther

Foťák som popamäti zbalil, okno zavrel a keď sa mi trochu rozbrieždilo skonštatoval som, že vzhľadom na moju polohu a „bleskozvod“ v podobe vysielača asi toto nebude to správne miesto na pokračovanie vo fotení. Pár sekúnd na to už začalo liať, takže bolo rozhodnuté. Šup domov a pretriediť fotografie …

Horehron má veľa krásnych miest, kde sa oplatí ísť pozrieť. Nielen cez deň, alebo v noci na hviezdy, ale aj počas nočnej búrky – ale v bezpečí auta, alebo aspoň spoza okna bytu, domu, alebo chaty. Pamätajme však na silu búrky a kochajme sa jej krásou bezpečne, určite nikdy nie von – na lúke, pretože to by mohol byť náš posledný pohľad na Horehronie.