Zbojník Jakub Surovec

Zbojník Jakub Surovec
Redakcia 2. októbra 2019

Životný príbeh zbojníka Jakuba Surovca sa odohrával v časoch stavovských povstaní, ktoré prehlbovali feudálnu krízu a boli príčinou neznesiteľného vykorisťovania poddanstva. Odvážni príslušníci poddanskej chudoby radšej volili rozchod s feudálnym poriadkom hoci vedeli, že tento rozchod môže mať jednoznačný koniec – šibenicu.

Legenda o zbojníkovi

Jakubova cesta začína v roku 1715 v tisovskom Hámre, kde sa jeho rodičia usadili a splodili dvoch synov. Starší brat Ondrej sa vyučil za súkenníka a neskôr aj jeho syn a vnuk prebrali Ondrejovo remeslo. Mladší Jakub vyrástol pri rodičoch a na okolitých salašoch sa zaúčal valašskému kumštu. Pre krádež oviec bol Jakub väznený v Rimavskej Sobote a banskobystrickou komorou odsúdený na 200 palíc. Po prepustení opäť valašil pri Muráni, Muránskej Lehote a v Tisovci.

Na potulkách po salašoch sa zoznámil s Martinom prezývaným Poliak pôvodom z poľského Podhalia, ktorý ho zlákal na zboj a na jar roku 1739 sa Jakub pridal do jeho zbojníckej družiny. V roku 1740 však Jakub, sťa by ostrieľaný zbojník známy svojou silou a odvahou, zakladá vlastnú zbojnícku družinu ku ktorej sa Poliak pridáva ako jeho pravá ruka.

Družina Jakuba Surovca organizovane zbíjala na Horehroní a svoj rajón rozšírili od Lučenca, cez Oravu až po Nowy Targ. V družine Jakuba Surovca platil prísny zákon zbojníckej disciplíny a pri každom členovi trval na tom, aby plnil zbojnícku prísahu v plnom rozsahu.

Medzi Breznom a Tisovcom

Najväčšou akciou Surovcovej družiny bolo vyplienenie poľského mesta Nowy Targ. Zbojníci sa najčastejšie zdržiavali v lesoch medzi Breznom a Tisovcom a keďže si tiež radi vypili, tak neobchádzali dobročskú krčmu (Čierny Balog) a Lopušného krčmu (Pohronská Polhora), ktorá bola postavená práve na ochranu pocestných pred zbojníkmi pred náročným prechodom hôr medzi Zvolenskou a Gemerskou župou. Tam získavali dôležité informácie o pohybe zámožných pánov a o cestách furmanov i jarmočníkov, na ktorých potom čakali na starej tisovskej ceste cez sedlo Diel. Útočiskom zbojníkov bývali aj salaše v sedle Zbojská, kde oddychovali pod lipou, ktorá dodnes rastie pri Salaši Zbojská. Úkrytom tiež bývala Čertova dolina s jaskyňou, kde sa dodnes nachádza zabudnutý zbojnícky poklad…

Lapili zbojníka

Pri svojich prepadoch boli čoraz odvážnejší a feudálna vrchnosť si s nimi nevedela rady, preto páni z Brezna a Zvolenskej stolici pripravili plán na ich dolapenie a 16. septembra 1740 po boji, v ktorom bol aj Jakub Surovec zranený, ho lapili v Lopušného krčme na území dnešnej Pohronskej Polhory i s jeho kamarátom Tomášom Gregušom. Po výsluchu bol Jakub Surovec odsúdený na smrť lámaním na kolese. Tento rozsudok bol vykonaný na šibeničnom vrchu Viselnice nad Breznom.

Staršia tradícia i odborná spisba ho nesprávne pokladala za jedného z príslušníkov jánošíkovskej družiny, avšak Surovec sa narodil až 2 roky po poprave Juraja Jánošíka. V ľudovej tradícii sa pokladal za jedného z najvýznamnejších ľudových zbojníckych hrdinov na Slovensku i v Poľsku. Jeho pôsobenie ako idealizovaný príklad protifeudálnej revolty, sa zachovalo v ľudovej slovesnosti, v hudbe i vo výtvarnom prejave.

Po legendárnom zbojníkovi bol pomenovaný chodník, ktorý by ste mali navštíviť a možno na ňom nájdete aj poklad, ktorý tu Jakub zanechal – Náučný chodník Jakuba Surovca

ZDROJ: zbojska.sk