Výstup na sedlo Homôlka

Homôľka (1 659,6 m. n. m.) je vrch v hlavnom hrebeni Kráľovohoľských Tatier. Je najvyšším vrchom v tejto časti hrebeňa, preto ponúka široký rozhľad.

Je sobota večer, idem sa niekam von zabaviť a premýšľam čo budem robiť v nedeľu. Napadlo mi, že by som skočil do Slovenského raja, niečo pokukať, ale neviem či to zvládnem sám. Ale keďže večer bol pre mňa spoločensky náročný, rozhodol som sa že skúsim niečo bližšie a vybral som si sedlo Homôľka.

Vyrážam…

Takže je ráno, nedeľa, asi osem hodín. Pobalím si veci, nejaké jedlo, pitie, náhradne oblečenie a vyberiem sa dlhou cestou do Ždiarskej doliny. Cesta je dobrá, ale nekonečná. Vidím tabuľu s označením a preto odbočím smerom doprava a sledujem zelenú značku, ktorá ma vedie smerom hore. Hneď na začiatku ma čaká ťažší terén, ktorý bude najťažší ale určite nie posledný. Odporúčam zobrať si so sebou palice, lebo tie veľmi pomáhajú. Ja som ich ale bohužiaľ nemal. Stále sledujem zelenú značku. Nie je možne zablúdiť, pretože sú dosť často zobrazené. Teším sa na výhľad, počasie je krásne, aj keď sa začínajú zháňať mraky. Preto kúsok pridám do kroku. Nevládzem.

Nikdy viac nepôjdem pred turistikou von :-). Prídem na prvý sklad dreva, kde si odpočiniem a pokračujem ďalej, na druhý sklad dreva. Znova stúpanie a ja si uvedomujem, že nejako častejšie oddychujem. Mraky sa zbierajú a ja začínam mať obavy, či to stihnem a či budem mať nejaký výhľad. Aj preto na druhom sklade neodpočívam, ale pokračujem ďalej. Samé stúpanie. Niekedy je to v pohode, no niekedy mám dosť. Až kým neprídem na miesto, kde je krásny výhľad na Nízke Tatry. Krásne vidieť Ďumbier. Fotiek som urobil tonu, a to som ešte ani nevyšiel. Konečne míňam tabuľku, ktorá mi ukazuje, že ešte 20 minút a budem hore. Hurá, oddýchnem si a pokračujem smerom hore už bez oddychu. Až kým neuvidím to, na čo sa teším celý čas.

Ach ten výhľad

A už to vidím, už sa teším, oddychujem a smejem sa. Výhľad je presne taký, aký si ho pamätám. Je úžasný! Vidieť Vysoké Tatry, krásnu prírodu, je to ako z rozprávky. Môj mobil nestíha, čo som taký nadšený a klikám a fotím jednu fotku za druhou. Napadlo mi že zo Zadnej hole bude možno ešte krajší výhľad, tak sa poberiem smerom na Kráľovu hoľu obzrieť výhľad. Celá cesta od sedla až ku Zadnej holi trvá len niečo cez 10 minút. Prídem na to, že som mal pravdu. Je tam oveľa lepší výhľad, mraky síce všetko nechcú ukázať, ale našťastie to nie je až také zlé.

Pofotím, preoblečiem sa, najem, napijem, oddýchnem, keď tu zrazu zbadám že sa predsa mraky začínajú formovať do niečoho horšieho. Preto sa rozhodnem, že pomaly pôjdem dole. Cesta do Polomky trvá niečo cez 2 hodiny a ja som to chcel skúsiť za hodinu a pol. Čo sa nakoniec aj podarilo. Cestou dole už skoro nič nefotím, keďže idem tou istou, akou som aj prišiel.

Nie som nejaký skúsený turista, ale prírodu milujem a myslím, že na tieto túry sa môže vydať aj človek, ktorý o svojej kondičke pochybuje. Presne ako ja.