Spánok je vraj strata času …

Posledný (a zatiaľ aj prvý) môj článok bol o Horehroní z pohľadu vtákov. Logicky by malo nasledovať pokračovanie v pozemnej forme. Áno, stane sa tak, ale trochu netradične – po tme. Keď som mal syna ešte malého, často sa stávalo, že v noci nespal. Nevyrušoval, neplakal, nemrnčal, len jednoducho nespal. Koľko z noci prebdel neviem, pretože my – rodičia sme problém so spánkom nemali …

Hviezdy na Horehroní

Ale poďme k téme Horehronie. Jedna z mojich záľub sú hviezdy. S tým je spojená tak trochu aj nespavosť. Nie taká chorobná, ale taká chcená nespavosť. Človek – tvor zvedavý už odpradávna skúmal veci neznáme, ktoré vďaka skúmaniu neskôr celkom slušne zdokumentoval. Všetko o čom budem teraz písať je už dávno objavené, prebádané a v knihách zapísané, ale si to rád znovu objavujem pre seba, tak trochu nedokonalo, v rámci svojich možností, ktoré mám.

Pre začiatok stačí, že sa Slnko schová za obzor  Vychutnať si jeho posledné lúče je super, no to, čo príde potom, je ešte krajšie.

Príde večer, zapnú sa pouličné lampy a my ľudia si osvetlíme tmu … Vieme ale o čo všetko sa pripravujeme? Vieme vlastne čo máme v noci nad hlavou? Áno, vieme – tušíme, že tam niekde je veľmi veľa hviezd, že z času na čas nás pri spaní otravuje Mesiac svietiaci do okien, ale kto z nás už naozaj vyšiel v noci niekam von a zalomil hlavu dozadu a zapichol svoj zrak do nekonečna?

Chce to tmu

V osvetlenom meste toho veľa neuvidíme, no vďaka fototechnike si to vieme ukázať. Fotoaparát vidí za určitých okolností omnoho viac ako ľudské oko. Stačí statív, nastaviť vyššiu citlivosť snímača, zaostriť na nekonečno a aspoň 30 sekúnd nechať otvorenú uzávierku fotoaparátu. No a potom sa dejú veci. Keď som to zbadal na svojom fotoaparáte prvýkrát, ostal som v nemom úžase. V tom momente mi už nestačilo, že som v noci von v meste alebo na dedine, ale okamžite som si uvedomil, že to chce tmu. K nám najbližšia tma je na Lúčkach.

 

Brezno

Ja viem – budete namietať, že aj tam je nakoniec stále veľa svetla, ale už aj taká tma stačí na to, aby človek videl trochu viac ako pod lampou. Brezňania to nemajú ďaleko – a vlastne nikto takúto tmu nemá ďaleko – naozaj stačí zájsť kúsok za mesto – dedinu a zalomiť hlavu dozadu a pohľad uprieť dohora. (Odporúča sa pri prejavoch úžasu zavrieť ústa, pretože v noci všeličo poletuje vo vzduchu a občas to v takom prípade padne do úst – nechutí to …) Ak sa k takejto prechádzke pridá ešte aj trochu vesmírneho divadla v podobe padajúcich hviezd – správne by sme to mali nazvať meteorický roj, tak o „fíha“ (pre modernú mládež WAU) efekt je postarané.

 

 

 

Chamarová

V prvých fotografiách sme si ukázali, že aj tma – lepšie povedané noc má svoje čaro. Ak k tomu primiešame trochu turistiky, tak okrem najbližšieho okolia nás to zavedie aj ďalej – do väčšej tmy,
v ktorej uvidíme ešte viac hviezd, ale aj kúsok Horehronia.

 

 

 

 

Poďme si ale povedať niečo viac o tom, čo máme nad hlavou. Cez leto, ak sa dostaneme na miesto, kde je naozaj veľká tma a praje nám počasie, sa nám ukáže svetlejší pás hviezd – Mliečna dráha. Je to jedno rameno veľkej sústavy hviezd – galaxie v ktorej sa nachádzame. Slnečná sústava je teda súčasťou Mliečnej dráhy. Ak je tma naozaj tmou tmúcou, tak môžeme vidieť aj susednú galaxiu, ktorá je najbližšie k nám Andromeda.

Na fotografii  je to biely fľak v spodnej časti trochu naľavo od stredu. Ďalší hviezdny fľak úplne vľavo na spodku fotografie je súhvezdie Plejády – otvorená hviezdokopa, ktorú odborná astronomická verejnosť pozná aj pod názvom M45, alebo NGC 1435 – toto je ale presnejší názov pre reflexnú hmlovinu nachádzajúcu sa v tomto súhvezdí v blízkosti hviezdy Merope, ktorú objavil nemecký astronóm Ernst Wilhelm Leberecht Tempel 19. októbra 1859.  Ahmm, veľa odborných pojmov? Óká, budem sa krotiť.

 

Späť k nočnému Horehroniu. V predchádzajúcich fotografiách sme mali možnosť vidieť ako vyzerá obloha na rôznych miestach okolia Brezna, ale poďme kúsok ďalej.

Čierny Balog – lesnícky skanzen

Návšteva v noci na tomto mieste je fajn, no treba sa nahlásiť vrátnikovi  pri vstupe do skanzenu, aby sa nestalo, že niekde cestou spustíte alarm a za chrbtom sa vám objavia policajti. Pohybovať sa odporúča hlavne po ceste … ak sa vám ale za chrbtom objaví niečo iné ako policajti a bude to robiť brum brum, berte nohy na plecia.

 

Skalka

Moje ďalšie obľúbené miesto na nočné pozorovania je Skalka nad Breznom. Sem sa ale oplatí prísť ešte pred západom Slnka, pretože ten je tu naozaj super.

Pohanské

Kto nechce chodiť až tak ďaleko, krásne miesto na pozorovanie hviezd nájde aj na Vagnári – na Pohanskom.

 

 

 

 

 

 

Chopok

Zdatnejší turisti by si určite nemali nechať ujsť nočný pohľad z Chopku.

Výhľad široko – ďaleko  a to množstvo hviezd ktoré neskôr v noci vidieť naozaj stojí za námahu vyštverať sa tam.

 

A pridám aj pohľad, ktorý sa v nočnej službe naskytne lanovkárom…

 

Golf

Hráte golf, alebo boli ste už na golfovom ihrisku? Cez deň je to zaujímavé. Perfektne upravená hracia plocha, jamky, … ale čo tak pohľad na golf v noci? Paráda, zážitok vidieť.

 

Valaská

No dobre, nie každý sa rád po nociach túla po vzdialenejšom okolí. Ale povedzme si otvorene – videli sme už naše mesto, alebo dedinu v noci z kopca? Hmm, tak aspoň na toto by sme sa mohli nechať nahovoriť. Na mojich fotografiách mám takto zachytené Brezno, ktoré bolo už aj na predchádzajúcich fotografiách a obec Valaskú.

 

 

 

Tále

Ďalej pre romantikov sa tu nájde posedenie pod Mliečnou dráhou pri bazéne na Táloch.

 

Občas dostávam otázku, čo to letí tam hore. No, ak to bliká, je to lietadlo. Ak to nebliká len pomaly letí, je to satelit. Ale ak to nebliká, pomaly letí a svieti ako keby ho za to platili môže to byť
Medzinárodná vesmírna stanica ISS.  Na fotografii zanechá celkom veľkú a jasnú stopu. Vedeli ste že letí až rýchlosťou 27 600 km za hodinu v priemernej výške 412 km nad Zemou a Zem obletí za 90 minút?

Mesiac

Od pozorovania hviezd, Mliečnej dráhy, padajúcich hviezd by sme sa aspoň na chvíľku mohli ešte pozrieť aj na nášho večného súputníka vesmírom – Mesiac. Keďže som tvor, ktorý sa o vedomosti a množstvo zážitkov rád podelí s okolím, zorganizoval som viackrát pozorovanie Mesiaca. Začalo to vo Valaskej v Základnej škole Jaroslava Simana

 

 

… pozorovanie sme robili aj v Brezne v ZŠ s MŠ Karola Rapoša, Pionierska 4, čo na fotografiách zachytil Michal Bobák.

 

Veľmi rád by som okrem množstva súkromných pozorovaní ešte niečo takéto zorganizoval aj pre širšiu verejnosť. Mať možnosť vidieť detaily Mesiaca nie je každý deň.

 

 

 

 

 

Pre dnešok by som hádam aj skončil, nechám si niečo aj nabudúce.  Ak ste sa prečítali až sem, tak som nesmierne rád a ak vás zaujali aj fotografie a popritom ste sa niečo nové dozvedeli som ešte radšej. No a ak vás moje písanie primälo k nočnej prechádzke, tak máte môj obdiv a prajem vám veľa krásnych zážitkov pri objavovaní krás nočného Horehronia s hviezdami nad hlavou.

Do skorého stretnutia pri ďalšom čítaní, priatelia.