Najstaršia doposiaľ známa zmienka o meste Brezne, ktoré je metropolou Horehronia sa nachádza v listine panovníka Bela IV. z roku 1265. Mestské privilégia udelil Breznu v roku 1380 uhorský kráľ Ľudovít I. (Veľký) Anjou. Po prvýkrát bol použitý názov mesta Brezno v listine z roku 1560, ktorou sa riešil spor mesta s okolitými hradnými panstvami. Použil ho Ferdinand I. Habsburský. V roku 1650, za panovania Ferdinanda III. Habsburského, vstúpilo Brezno do spoločnosti slobodných kráľovských miest.
Pohľadnice z rokov 1900 -1930 ZDROJ: Súbor pohľadníc zo zbierok Horehronského múzea
To najzaujímavejšie z histórie
Najstarším hmotným dokladom nájdeným v Brezne a doteraz najväčším tunajším archeologickým nálezom je 14 bronzových náramníc a dve bronzové šálky, časovo zaradené do obdobia 1250 – 700 pr. Kr. Možno ich považovať za jeden z najväčších bronzových nálezov Horehronia; boli náhodne nájdené r. 1882 pri výkopových prácach v lokalite Banisko pri Brezne. V januári 2005 počas výstavby Tesca v Brezne bol odkrytý črepový materiál z väčšieho sídliskového celku datovaného do mladšej doby bronzovej a priraďovaný k lužickej kultúre. Najstarším zachovaným mestským symbolom je pečatidlo zo 17. storočia a mestská zástava z roku 1896, súčasná podoba erbu je známa z roku 1627, kedy boli heraldické symboly popísané v súpise privilégií mesta.
Erb mesta Brezna obsahuje podobné symboly ako erb panovníckeho rodu Anjouovcov. Nad štítom s ľaliami a pruhmi je postavený obrnený a mečom ozbrojený rytier s nápadnými čiernymi fúzami a bradou, prilbu má zdobenú pštrosími perami. Je to najznámejšia postava breznianskej histórie – Bombura – ozbrojený rytier, ktorému legendy pripisujú zásluhu na záchrane mesta pred Turkami.
Ďalšie bronzové nálezy v Brezne a okolí; sekerka nájdená na námestí v Brezne, listový oštep z Podbrezovej, sekerka z Krámu, bronzové nálezy z hradiska v Nemeckej svedčia o vysokej úlohe bronziarstva neskorej doby bronzovej na strednom Slovensku. Mesto sa začalo formovať na základe baníctva – ťažby drahých kovov, neskôr železnej rudy. V 16.-19.storočí sa v Brezne rozvinula remeselnícka činnosť organizovaná v cechoch a spolu s vyspelým poľnohospodárstvom bola v tomto období hlavným zdrojom obživy miestnych obyvateľov.
V roku 1517 bolo mesto vyrabované a vypálené; ľahlo popolom a s ním aj prvá sakrálna pamiatka – drevený kostol na námestí. Jedným z najčernejších dní v histórii mesta je 9. 4. 1779, kedy pri požiari zhorelo 113 domov, kostol na Dúbravke, fara, radnica, hostinec, pivovar a tri zo štyroch brán mestského opevnenia.
Pohľadnice z rokov 1900 -1930 ZDROJ: Súbor pohľadníc zo zbierok Horehronského múzea
Historický kalendár
10. – 9. stor. pr. Kr. najstarší hmotný doklad o prítomnosti ľudí v blízkosti budúceho Brezna – bronzový poklad ( nájdený v r.1882 počas stavebných prác pri Banisku)
1265 prvá písomná zmienka o území na ktorom mesto neskôr vzniklo
1380 udelenie mestských privilégií Ľudovítom Veľkým (I.) v deň Nanebovzatia Panny Márie (15.8)
1488 udelenie jarmočného práva Matejom Korvínom na 15. augusta ( deň Nanebovzatia Panny Márie)
1491 – 1522 mesto stráca svoju samostatnosť a stáva sa súčasťou hradného panstva
1494 najstarší dodnes zachovaný prepis mestských privilégií
1517 vypálenie mesta Dóciovcami
1560 v rokovaniach o chotárnych sporoch s hradnými panstvami sa poprvýkrát sa objavuje pomenovanie mesta „ Brezno“
1565 vydaný Súpis lesov a banských podnikov na Horehroní Maximiliánom II.
1569 najstarší súpis obyvateľov mesta ( odhad 1000 obyvateľov)
1570 vydaný Maximiliánov banský poriadok
1650 Brezno získava štatút slobodného kráľovského mesta
1670 mesto sa zúčastňuje sprisahania Františka Vešeléniho voči panovníkovi
1694 príchod piaristov do mesta, evanjelici musia odovzdať faru a kostol
1708 – 1716 morové epidémie
1779 zničujúci požiar mesta – Tolerančný patent Jozefa II. deklaroval náboženskú slobodu evanjelikom
1848 reforma mestskej správy – richtára nahrádza mešťanosta a mestskú radu (senátorov) mestskí úradníci – mestský magistrát. Občanov zastupovalo 24 členné mestské zastupiteľstvo (polovicu tvorili najbohatší Brezňania)
1861 mesto schvaľuje prijatie sídla matice Slovenskej
1870 – 1876 mesto sa zaraďuje administratívne do Zvolenskej župy a jeho právomoci z roku1380 postupne prechádzajú na špecializované inštitúcie. Zriaďuje sa ako jeden z jej štyroch okresov (obnovený po 1. sv. vojne v roku 1923, trval do roku 1960 , obnovený až v roku 1996) a stratilo zároveň právo súdenia
1896 výstavba železničnej trate do Brezna
1903 výstavba železničnej trate Brezno – Červená Skala
1910 posledné sčítanie obyvateľstva (4179 obyvateľov) za Rakúsko – uhorskej monarchie
1938 príchod vojenskej posádky do mesta ( zrušená po roku 2000, dnes len vojenské sklady)
31.1. 1945 oslobodenie mesta sovietskymi a rumunskými vojskami
Táto stránka používa súbory cookies pre čo najlepší zážitok z jej používania. Súbory cookies nám umožňujú používať funkcie sociálnych sietí, anonymne analyzovať návštevnosť a správanie návšetevníkov ale taktiež bezchybné fungovanie stránky.
Informácie o súboroch cookie sú uložené vo vašom prehliadači a vykonávajú funkcie, ako napríklad rozpoznanie vás pri návrate na našu webovú stránku a pomáhajú nášmu tímu pochopiť, ktoré časti webovej stránky sú pre vás najzaujímavejšie a najužitočnejšie.
Všetky nastavenia súborov cookie môžete upraviť tak, že prejdete na záložky na ľavej strane.
Nevyhnutné
Nevyhnutné cookies by mali byť vždy povolené, aby sme mohli uložiť vaše predvoľby pre nastavenia súborov cookie.
Analytické
Na tejto webovej lokalite služba Google Analytics zhromažďuje anonymné informácie, ako napríklad počet návštevníkov stránky a najobľúbenejšie stránky.
Povolenie tohto súboru cookie nám pomáha vylepšiť našu webovú stránku.
Please enable Strictly Necessary Cookies first so that we can save your preferences!