Tradície o ktorých ste netušili. Mágia a povery o Veľkej noci

Tradície o ktorých ste netušili. Mágia a povery o Veľkej noci
Redakcia 10. apríla 2020

Veľkonočné sviatky na Horehroní

Veľkonočné sviatky sú najvýznamnejšie kresťanské sviatky. Veľká noc je pre kresťanov oslavou zmŕtvychvstania (resp. vzkriesenia) Ježiša Krista po jeho smrti na kríži. Udalosti Veľkej noci a ich interpretácia úzko súvisia s významným židovským sviatkom Pesach, ktorý sa slávi zhruba v rovnakej dobe. V prostredí Gréckokatolíckej a Pravoslávnej cirkvi sa pre tento sviatok používa takmer výlučne názov Pascha.

Kvetná nedeľa

Veľkonočný týždeň začína Kvetou nedeľou alebo je známa pod menom Neďela utrpenia Pána. Je to posledná nedeľa pôstneho obdobia, ktoré sa začalo Popolcovou stredou.  V tento deň sa svätia palmové alebo olivové ratolesti, u nás najčastejšie bahniatka.  Doma si ľudia bahniatka zastokli na hrade alebo na povale, čo symbolizovalo ochranu pred búrkami.  Počas búrky konárik dali do okna alebo kúsok z neho hodili do ohňa.  Na Horehroní týmito prútmi vyháňali dobytok na pašu. Matky v okolí Brezna v túto nedeľu vodili do kostola deti, aby vraj začali skôr hovoriť.  Aj pokrmy mali svoju čarovnú silu – jedávali sa napríklad dlhé cestoviny s makom, aby obiliu narástli dlhé klasy.

 

Zelený štvrtok

Je podľa kresťanskej liturgie deň konania poslednej večere Krista s apoštolmi. Je známy umývaním nôh 12 mužom, ako aj vysvätením olejov, či obnovou kňazských sľubov. V očakávaní udalostí nasledujúceho Veľkého piatka ako dňa ukrižovania Krista sa prestalo zvoniť kostolnými zvonmi: zaviazali sa – ľudia verili, že odišli do Ríma. Okrem toho tento deň sprevádzali rôzne povery a obyčaje spojené s pohanskými zvyklosťami. Zelený štvrtok bol spojený aj s umývaním sa v čerstvej tečúcej vode s predstavou, že tak sa človek zbaví lišajov, vredov, bradavíc, svrabu, ale aj pieh a vyrážok. Dievčence verili, že budú mať peknú tvár bez pieh a zmiznú im škvrny. 0krem toho si varili z jedľových šúľkov masť na vlasy. Zelený štvrtok bol zaužívaným termínom prvého výhonu dobytka na pastvu a gazdovia v okolí Brezna siali hrach. Rozšírené boli obyčaje spojené s jeho magickou ochranou proti zlým silám a chorobám a na zabezpečenie prosperity: napríklad šuhaji kúpali o pol noci kone v Hrone, čo malo zaobstarať koňom krásu a zdravie.

 

Veľký piatok

V tento deň si kresťania pripomínajúci ukrižovanie Ježiša Krista. Evanjelici ho považujú za najvýznamnejší sviatok, pretože Syn Boží dokončil dielo vykúpenia sveta. V rímsko-katolíckych chrámoch sa v tento deň neslávi svätá omša, oltáre sú bez chrámového rúcha, bez kríža aj svietnikov. Na miestach sa nezvoní, len sa rapká rapkáčmi. Veľký piatok je spravidla dňom prísneho pôstu. V tradičných predstavách bol tento deň na Slovensku spojený so zákazom manipulovať so zemou a vrcholila predstava nepriaznivých síl, škodiacich najmä dobytku. Podľa povier sa v noci zo Zeleného štvrtka na Veľký piatok mali na určitých miestach chotára stretávať strigy a škodiť napríklad aj dobytku. S cieľom magickej ochrany pred nimi sa zárubne stajní natierali cesnakom, posvätenými vŕbovými prútmi sa šibal dobytok a podobne. Rozšírená bola aj viera, že v tento deň sa otvárajú poklady.

 

Biela sobota

Je kresťanský sviatok na pamiatku Kristovho vzkriesenia, ktoré pripomínali večerné obrady. Tento deň sa spája s rozväzovaním zvonov, ktoré opäť zvonili na kostolných vežiach a hovorilo sa, že sa zvony vrátia z Ríma. Keď ráno začali zvoniť, utekalo sa k potokom umývať – kto bol, bol najbelší. Tieto zvyky  mali zabezpečiť zdravie a krásu. Dokonca sa s vodou obchádzali príbytky na ochranu proti ohňu. V tradičnom zvykosloví to bol deň venovaný vareniu a pečeniu obradových jedál (údená bravčovina, klobásy a huspenina), ktoré sa v rímskokatolíckych oblastiach jedli až počas Veľkonočnej nedele.

 

Veľkonočná nedeľa

Zmŕtvychvstanie Pána (alebo Veľkonočná nedeľa) je najväčšia slávnosť kresťanského cirkevného roka, v ktorej sa oslavuje Kristovo vzkriesenie a víťazstvo nad smrťou. V gréckokatolíckej cirkvi sa nazýva Nedeľa Paschy alebo Nedeľa vzkriesenia a je najväčším sviatkom cirkevného roka. V mnohých oblastiach Slovenska bolo v tento deň zaužívané svätenie jedál prinášaných do kostola, pričom sa jedlo konzumovalo spoločne v rodine a rovnako slávnostne ako na Štedrý večer. Avšak sa nesmelo variť, dokonca ani krájať, a preto sa jedlá pripravovali v sobotu. Okrem toho sa požehnané jedlo muselo skonzumovať tak, aby z neho nič nevyšlo nazmar. V tento deň sa ľudia museli najesť do sýtosti, inak by hladovali počas celého roka. Poobede dievky maľovali vajíčka pre kúpačov.